Živnostník, ktorý sa rozhodne so slovenskou živnosťou pracovať v Rakúsku, musí požiadať Sociálnu poisťovňu o vystavenie tlačiva PD A1 z dôvodu vyslania samostatne zárobkovo činnej osoby. Toto tlačivo môže získať len vtedy, ak na Slovensku podniká minimálne dva mesiace a v Rakúsku bude vykonávať rovnakú alebo podobnú činnosť. Živnostník môže takto pracovať v Rakúsku najviac 24 mesiacov a túto lehotu nie je možné predĺžiť. Zároveň musí na Slovensku zachovať priestory na podnikanie, aby po návrate zo zahraničia mohol doma pokračovať v podnikaní. Tieto podmienky je potrebné splniť preto, aby niekto so slovenskou živnosťou neobchádzal právo krajiny, v ktorej chce podnikať. Ak chce niekto podnikať len v Rakúsku a na Slovensko sa neplánuje vrátiť, musí si založiť rakúsku živnosť a tam platiť dane i odvody.

Tlačivo PD A1, o ktoré musí živnostník požiadať ešte pred odchodom do Rakúska, určuje, že daný podnikateľ je na daný čas krytý slovenským sociálnym systémom. Keďže v Európskej únii platí, že nikto nemôže byť zároveň povinne poistený v dvoch štátoch, vďaka tomuto dokladu nemusí živnostník platiť odvody v zahraničí, ale bude ich platiť len na Slovensku. Odvody však musí platiť zo svojich celkových príjmov, teda nielen z tých, ktoré zarobí na Slovensku, ale aj z príjmov zo zahraničia.

Človek, ktorý pracuje so slovenskou živnosťou v Rakúsku, je naďalej zdravotne poistený na Slovensku. Ošetriť sa však môže nechať aj v Rakúsku, a to na základe európskeho preukazu zdravotného poistenia. Všetky poisťovne ho vydávajú bezplatne. Na jeho základe máme potom v krajinách Európskej únie, na Islande, v Lichtenštajnsku, Nórsku alebo vo Švajčiarsku nárok na rovnakú zdravotnú starostlivosť a za rovnakých podmienok ako miestni obyvatelia. To znamená, že ak sa za nejaké ošetrenie či vyšetrenie v Rakúsku dopláca, rovnakú sumu bude musieť zaplatiť aj Slovák, ktorý využije európsky preukaz. Kto sa chce vyhnúť doplatkom, môže si uzatvoriť komerčné cestovné poistenie. Jeho základom je práve poistenie liečebných nákladov. Pri uzatváraní cestovného poistenia je však potrebné uviesť, že ide o pracovnú cestu a nie turistiku. Zároveň je potrebné zvoliť aj to, aký charakter bude mať vykonávaná práca.

Ľudia, ktorí sa rozhodnú so slovenskou živnosťou pracovať aj v Rakúsku si môžu dať do nákladov aj cestovné náhrady. Okrem nákladov na cestu či ubytovanie majú nárok aj na stravné. To je v zahraničí výrazne vyššie ako na Slovensku. Napríklad v Rakúsku či Nemecku si môže živnostník dať do nákladov za každý deň stravné vo výške 45 €.

Ak živnostník pracuje v Rakúsku na slovenskú živnosť, vo väčšine prípadov musí podávať daňové priznanie len na Slovensku. V zahraničí by ho musel podať len vtedy, ak by mu tam vznikla stála prevádzkareň, prostredníctvom ktorej by tu vykonával svoju činnosť. Išlo by napríklad o prípad, ak by si tu živnostník otvoril obchod, v ktorom by predával svoje výrobky, alebo kanceláriu, kde by poskytoval svoje služby a vyhľadával nových zákazníkov. Aj keď podnikateľ vycestuje do Rakúska za konkrétnou objednávkou, ktorú zrealizuje, stála prevádzkareň mu tam nevznikne. 

Pozor na miestne špecifiká

Stavbár v Rakúsku si nemôže so slovenskou živnosťou otvoriť kanceláriu, vďaka ktorej bude získavať nových klientov. Tých musí nájsť ešte na Slovensku a do Rakúska už príde vykonať len dohodnutú prácu.

Stihanite si formulár na založenie živnosti v Rakúsku

Dôležité je mať aj so sebou slovenský živnostenský list a jeho úradne preloženú kópiu.

Pozrite si aktuálne pracovné ponuky v Rakúsku.